Vianočná rozprávka
Vianočná rozprávka
V krásnej vianočnej krajine, kde je v noci tmavá noc dlhšia ako inde, aby mohli svietiť svetielka a stromčeky, bývalo jedno malé dievčatko a jeden malý chlapček. Dievčatko sa volalo Vilma a chlapček Ferko. Spolu sa hrávali pod vianočným stromčekom doma a tešili sa z veľa ozdôbok a vianočných koláčikov, zvončekov a gúľ. Raz ležali pod stromčekom a videli svoje odrazy vo veľa guliach, ktoré boli na ňom. Mali veľký nos, lebo guľa ho tak v odraze skresľovala a na tomto sa zabávali a smiali celé dni. Keď sa raz hrali vonku, pozerajúc na krásne ozdobené mestečko, zrazu Vilma zbadala na oblohe ako je tam mesiac, hviezdy a na mesiaci tesne pred ním letel Santa, ktorý mal v záprahu soby, ktoré mali na sebe krásne postroje a zvončeky a ťahali krásny ornamentami zdobený voz. Santa sedel v ňom a niesol darčeky. Vedľa neho sedela jeho pomocníčka, mačka i tá mal červenú čiapku s bielym okrajom a rolničkami. Táto mačka bola čarovná, vedela rozprávať, chodiť vzpriamene ako človek a pomáhala Santovi vojsť tam, kde sa on nezmestil alebo nevládal. Preto, že Vianoce boli rôzne po zemeguli celý dlhý čas, hodiny po hodinách, v každom svetadieli v inakšom čase, stíhal Santa nosiť darčeky a rozdávať Ducha Vianoc. Vilma sa veľmi potešila a sledovala s Ferkom ako rýchlo a čarovne roznesie darčeky v ich meste a ako vlezie komínom do domu alebo čarovne ich tam dá a niekedy mu pomáha vianočná mačka. Toto bol pre deti veľký zážitok a Vianoce sa im tak zapáčili, že robievali všeličo pre ne, aby boli každý rok čo najkrajšie. Santu už viac nevideli, ale Ducha Vianoc cítili a Santu občas videli v zjavení. A tak sa tešili a zohnali si výzdoby a Santov a slávievali krásne Vianoce.
V krásnej vianočnej krajine, kde je v noci tmavá noc dlhšia ako inde, aby mohli svietiť svetielka a stromčeky, bývalo jedno malé dievčatko a jeden malý chlapček. Dievčatko sa volalo Vilma a chlapček Ferko. Spolu sa hrávali pod vianočným stromčekom doma a tešili sa z veľa ozdôbok a vianočných koláčikov, zvončekov a gúľ. Raz ležali pod stromčekom a videli svoje odrazy vo veľa guliach, ktoré boli na ňom. Mali veľký nos, lebo guľa ho tak v odraze skresľovala a na tomto sa zabávali a smiali celé dni. Keď sa raz hrali vonku, pozerajúc na krásne ozdobené mestečko, zrazu Vilma zbadala na oblohe ako je tam mesiac, hviezdy a na mesiaci tesne pred ním letel Santa, ktorý mal v záprahu soby, ktoré mali na sebe krásne postroje a zvončeky a ťahali krásny ornamentami zdobený voz. Santa sedel v ňom a niesol darčeky. Vedľa neho sedela jeho pomocníčka, mačka i tá mal červenú čiapku s bielym okrajom a rolničkami. Táto mačka bola čarovná, vedela rozprávať, chodiť vzpriamene ako človek a pomáhala Santovi vojsť tam, kde sa on nezmestil alebo nevládal. Preto, že Vianoce boli rôzne po zemeguli celý dlhý čas, hodiny po hodinách, v každom svetadieli v inakšom čase, stíhal Santa nosiť darčeky a rozdávať Ducha Vianoc. Vilma sa veľmi potešila a sledovala s Ferkom ako rýchlo a čarovne roznesie darčeky v ich meste a ako vlezie komínom do domu alebo čarovne ich tam dá a niekedy mu pomáha vianočná mačka. Toto bol pre deti veľký zážitok a Vianoce sa im tak zapáčili, že robievali všeličo pre ne, aby boli každý rok čo najkrajšie. Santu už viac nevideli, ale Ducha Vianoc cítili a Santu občas videli v zjavení. A tak sa tešili a zohnali si výzdoby a Santov a slávievali krásne Vianoce.