Rozprávka o psovi jasnozrivom
Rozprávka o psovi jasnozrivom
(Eva Bartošová)
Bola veľká zima a fúkal vietor a padal sneh, meluzína vystrájala v komíne a v krbe horelo a praskal oheň, avšak dreva bolo málo a preto sa vybral starček na drevo, aby zohrial svoje vnúčatká. Ako išiel v zime na drevo a bol sneh a fúkal vietor a vialo a vialo až boli cesty zaviate snehom a nevedel trafiť domov, našiel trošku dreva a nevedel ho uniesť. Tu zrazu v lese bol hladný pes, veľký a opustený a starčekovi bolo ľúto tohto psa a preto veľkého Bernardína zavolal a dal mu kúsok slaninky, ktorú mal so sebou na zahriatie. Psík bol veľmi šťastný a nebol to obyčajný pes, ale veľmi múdry a vedel hovoriť ľudskou rečou a bol jasnozrivý. Psíkovi bolo zima a spýtal sa starčeka, či sa nemôže u neho zohriať a najesť, že mu pomôže odniesť drevo. Starček bol rád a psík mu pomohol nájsť cestu a odniesol mu drevo. Cestou sa veľa rozprávali a priniesli dosť dreva na dva dni a každý deň chodieval psík so starčekom na drevo a nosili drevo a prežili zimu a pomáhali si. Psík naprorokoval každému dieťaťu proroctvá a dostali od neho prorocké dary. Toto nebol obyčajný psík, ale zázračný a veľký pes, omnoho väčší ako obyčajné Bernardíny. A tento psík ostal u starčeka potom veľa rokov a boli veľmi dobrí priatelia a ešte aj jeho vnúčatká ho chovali a nebáli sa s ním ísť do lesa, lebo vedel predpovedať kedy tam ísť a kadiaľ ísť. Tento psík robil dobré skutky a bol zázračným rozprávajúcim psom a takéto psy vždy existovali, možno aj vy raz takého budete mať.
(Eva Bartošová)
Bola veľká zima a fúkal vietor a padal sneh, meluzína vystrájala v komíne a v krbe horelo a praskal oheň, avšak dreva bolo málo a preto sa vybral starček na drevo, aby zohrial svoje vnúčatká. Ako išiel v zime na drevo a bol sneh a fúkal vietor a vialo a vialo až boli cesty zaviate snehom a nevedel trafiť domov, našiel trošku dreva a nevedel ho uniesť. Tu zrazu v lese bol hladný pes, veľký a opustený a starčekovi bolo ľúto tohto psa a preto veľkého Bernardína zavolal a dal mu kúsok slaninky, ktorú mal so sebou na zahriatie. Psík bol veľmi šťastný a nebol to obyčajný pes, ale veľmi múdry a vedel hovoriť ľudskou rečou a bol jasnozrivý. Psíkovi bolo zima a spýtal sa starčeka, či sa nemôže u neho zohriať a najesť, že mu pomôže odniesť drevo. Starček bol rád a psík mu pomohol nájsť cestu a odniesol mu drevo. Cestou sa veľa rozprávali a priniesli dosť dreva na dva dni a každý deň chodieval psík so starčekom na drevo a nosili drevo a prežili zimu a pomáhali si. Psík naprorokoval každému dieťaťu proroctvá a dostali od neho prorocké dary. Toto nebol obyčajný psík, ale zázračný a veľký pes, omnoho väčší ako obyčajné Bernardíny. A tento psík ostal u starčeka potom veľa rokov a boli veľmi dobrí priatelia a ešte aj jeho vnúčatká ho chovali a nebáli sa s ním ísť do lesa, lebo vedel predpovedať kedy tam ísť a kadiaľ ísť. Tento psík robil dobré skutky a bol zázračným rozprávajúcim psom a takéto psy vždy existovali, možno aj vy raz takého budete mať.