Šašova mačka
Šašova mačka
Kde bolo tam bolo, za dolinami a vrchmi, v starých horách, stál jeden hrad, v ňom býval jeden kráľ a jeden šašo mu na citaru hrával a ten mal mačku, ktorá priadla pri jeho nohách, zatiaľ čo v krbe hrial oheň a osvetľoval celú miestnosť mäkkým žltým svetlom. Mačka sa zdá nepodstatná na tomto hrade, ale šašo ju mal rád a preto zostal s kráľom, lebo sa tešil z jej kožúška a ona mu pomáhala vidieť život tak, že má robiť šaša a dať jej najesť dobrôt. Ona mu bola pomocníčkou a ho tešila. Mal ju veľmi rád. Poznal ju od mačiatka a tá mačka často krát vedela krásne tancovať, rozveseliť kráľa i jeho viac ako šašo. Vedela rôzne robiť rôzne kúsky, viac ako ich vedia obyčajné mačky, bola to zázračná mačka. Mačky choval aj arabský vladár a táto mačka bola dar od neho, lebo sa tešil z tohto šaša a on mu ju daroval. Táto mačka vedela aj hovoriť a poradiť šašovi ako rozosmiať kráľa a dvoranov. Raz večer, vyliezol z ohňa krbu škriatok a za ním druhý, tretí a tých videla len šašova mačka. Hovorili mačke o tom ako nepriatelia kráľa chcú narafičiť otravu na kráľa a zvaliť toto všetko na šaša. Mačka rozpovedala toto šašovi a ten to nechcel veriť, stále myslel, že je to vtip, keďže táto mačka stále vtipkovala a on si nevedel predstaviť, či sa niekto môže dostať ku kráľovi cez stráže a všetko tak, aby si ho nikto nevšimol a nezdal sa mu divný. Keď mačka raz ležala pri ohníku v krbe, vyšli znova traja škriatkovia z ohňa, jeden po druhom a povedali, že ten, kto to je, bude prezlečený za lekára, že chce pri chorobe podať kráľovi otravu. Kráľ naozaj ochorel a zavolali jeho lekára, a ten nevedel ako ho vyliečiť a preto museli zháňať ďalších lekárov a nakoniec aj toho, ktorý mal otráviť kráľa. Aby ho spoznala medzi inými lekármi, znova prišli z ohňa za ňou traja škriatkovia, jeden po druhom a tí jej povedali, že to bude taký starý lekár s paličkou v ruke a že tú fľašu, čo prinesie, nesmie kráľ vypiť. Že mačka má nechytiť myš a tá nech vylíže ten jed. Mačka toto nepovedala šašovi a strážila kráľa a ten ju mal rád a bola mu jedinou útechou. Zrazu však prišiel jeden lekár po druhom a keď už ani jeden nepomáhal a mal podať liek, prišiel ten s paličkou a chcel podať jed. Mačka zbadajúc tento jed, naschvál urobila triky, chcela ho rozosmiať a on sa rozosmial a vylial fľaštičku na zem. A tu vidiac šašo, že to vylial a že je to liek, bol nerád a chcel to utrieť. Mačka sa bála, že je sa mu niečo stane, že sa otrávi a hrala sa s myšou tak, že ju nezabila, ale jej dala vylízať jed. Myš zomrela a vyžralo jej brucho a šašo vidiac ako dopadla myš, uveril mačke, že nežartovala a dali zatknúť tohto lekára a ho odsúdili na smrť. Kráľ sa uzdravil aj sám z toho všetkého smiechu a takto bol odhalený falošný lekár, ktorý chcel namiesto lieku, podať kráľovi jed. A kráľ odmenil šašovu mačku tým, že sa o ňu a o šaša museli viac starať a mať ho ako verného sluhu pri sebe a dal jej ušiť podušky, na ktorých mohla spať a ktoré jej menili a sa o ňu starali a držali ju v hrade a nikdy ju nevyhodili z tohto hradu a možno tam žijú až dodnes a pamätajú na skutok tejto mačky a nechajú ju v hrade a vedia, že myš môže byť prospešná a že to mačka ustráži a vie s myšou narábať. A kráľ vydal nariadenie na ochranu mačiek, myší a iných zvierat a mačka je nadradená myši. A tak ľudia v tomto kráľovstve počuli o tejto mačke a myši a chovajú mačky a vedia, že ich mačky vedia zachrániť. A majú ich radi ako šašo a ich chovajú ako on a ich nevyhadzujú z domu a starajú sa o ne. Možno z tejto rozprávky sa aj my staráme o mačky a možno len preto, že chytajú myši alebo sú krásne pre svoju kožušinku a pradenie. Nech je to tak či onak, nevyhadzujme mačky z domu ako tento kráľ a tento šašo a chovajme ich dokiaľ žijú.
Kde bolo tam bolo, za dolinami a vrchmi, v starých horách, stál jeden hrad, v ňom býval jeden kráľ a jeden šašo mu na citaru hrával a ten mal mačku, ktorá priadla pri jeho nohách, zatiaľ čo v krbe hrial oheň a osvetľoval celú miestnosť mäkkým žltým svetlom. Mačka sa zdá nepodstatná na tomto hrade, ale šašo ju mal rád a preto zostal s kráľom, lebo sa tešil z jej kožúška a ona mu pomáhala vidieť život tak, že má robiť šaša a dať jej najesť dobrôt. Ona mu bola pomocníčkou a ho tešila. Mal ju veľmi rád. Poznal ju od mačiatka a tá mačka často krát vedela krásne tancovať, rozveseliť kráľa i jeho viac ako šašo. Vedela rôzne robiť rôzne kúsky, viac ako ich vedia obyčajné mačky, bola to zázračná mačka. Mačky choval aj arabský vladár a táto mačka bola dar od neho, lebo sa tešil z tohto šaša a on mu ju daroval. Táto mačka vedela aj hovoriť a poradiť šašovi ako rozosmiať kráľa a dvoranov. Raz večer, vyliezol z ohňa krbu škriatok a za ním druhý, tretí a tých videla len šašova mačka. Hovorili mačke o tom ako nepriatelia kráľa chcú narafičiť otravu na kráľa a zvaliť toto všetko na šaša. Mačka rozpovedala toto šašovi a ten to nechcel veriť, stále myslel, že je to vtip, keďže táto mačka stále vtipkovala a on si nevedel predstaviť, či sa niekto môže dostať ku kráľovi cez stráže a všetko tak, aby si ho nikto nevšimol a nezdal sa mu divný. Keď mačka raz ležala pri ohníku v krbe, vyšli znova traja škriatkovia z ohňa, jeden po druhom a povedali, že ten, kto to je, bude prezlečený za lekára, že chce pri chorobe podať kráľovi otravu. Kráľ naozaj ochorel a zavolali jeho lekára, a ten nevedel ako ho vyliečiť a preto museli zháňať ďalších lekárov a nakoniec aj toho, ktorý mal otráviť kráľa. Aby ho spoznala medzi inými lekármi, znova prišli z ohňa za ňou traja škriatkovia, jeden po druhom a tí jej povedali, že to bude taký starý lekár s paličkou v ruke a že tú fľašu, čo prinesie, nesmie kráľ vypiť. Že mačka má nechytiť myš a tá nech vylíže ten jed. Mačka toto nepovedala šašovi a strážila kráľa a ten ju mal rád a bola mu jedinou útechou. Zrazu však prišiel jeden lekár po druhom a keď už ani jeden nepomáhal a mal podať liek, prišiel ten s paličkou a chcel podať jed. Mačka zbadajúc tento jed, naschvál urobila triky, chcela ho rozosmiať a on sa rozosmial a vylial fľaštičku na zem. A tu vidiac šašo, že to vylial a že je to liek, bol nerád a chcel to utrieť. Mačka sa bála, že je sa mu niečo stane, že sa otrávi a hrala sa s myšou tak, že ju nezabila, ale jej dala vylízať jed. Myš zomrela a vyžralo jej brucho a šašo vidiac ako dopadla myš, uveril mačke, že nežartovala a dali zatknúť tohto lekára a ho odsúdili na smrť. Kráľ sa uzdravil aj sám z toho všetkého smiechu a takto bol odhalený falošný lekár, ktorý chcel namiesto lieku, podať kráľovi jed. A kráľ odmenil šašovu mačku tým, že sa o ňu a o šaša museli viac starať a mať ho ako verného sluhu pri sebe a dal jej ušiť podušky, na ktorých mohla spať a ktoré jej menili a sa o ňu starali a držali ju v hrade a nikdy ju nevyhodili z tohto hradu a možno tam žijú až dodnes a pamätajú na skutok tejto mačky a nechajú ju v hrade a vedia, že myš môže byť prospešná a že to mačka ustráži a vie s myšou narábať. A kráľ vydal nariadenie na ochranu mačiek, myší a iných zvierat a mačka je nadradená myši. A tak ľudia v tomto kráľovstve počuli o tejto mačke a myši a chovajú mačky a vedia, že ich mačky vedia zachrániť. A majú ich radi ako šašo a ich chovajú ako on a ich nevyhadzujú z domu a starajú sa o ne. Možno z tejto rozprávky sa aj my staráme o mačky a možno len preto, že chytajú myši alebo sú krásne pre svoju kožušinku a pradenie. Nech je to tak či onak, nevyhadzujme mačky z domu ako tento kráľ a tento šašo a chovajme ich dokiaľ žijú.