Rozprávka o čarovných popolcových kozliatkach
Rozprávka o čarovných popolcových kozliatkach
Kde bolo tam bolo, v doline medzi kopčekmi býval jeden starček a ten kúpil dve biele kozliatka. Tieto kozliatka boli čarovné a pomáhali ľuďom, ktorí bývali dookola. Pásli sa pomedzi vinohrady, stromy a lúky a vždy sa k starčekovi vrátili. Takto išli raz pásť sa k susedovi obďaleč starčekovho domu a ten človek nevládal strihať vinohrad. Kozliatka ho potešili a keď mal z nich radosť, nemohol prestať strihať vinohrad a ísť si oddýchnuť, aby ich nevyplašil. Kozliatka boli také krásne a milé, že sa ich bál odplašiť a nechával ich vyše seba sa pásť a strihal dole kopcom. Takto kozliatka pomohli jednému človeku a ten im vždy keď mohol hádzal krájané jabĺčka. Kozliatka pomáhali ľuďom plašiť vtáky, ktoré by im zničili úrodu. Tieto kozliatka boli veľmi čarovné a začali dávať starčekovi kozlie mliečko a zlaté dukáty. Vždy keď ich podojil, z každej dostal tri zlaté dukáty. Takto starček mohol platiť dane a žiť, kúpiť sebe aj im jedlo. Keď sa o tom dozvedeli ľudia, povesť kozliatok sa dostala všade a Pán kráľ sám mu ich kázal priniesť. Kozliatka však u neho prestali dávať zlaté dukáty a dávali tri čierne perá, ktoré sa pri dotyku zmenili na popol. Toto urobili preto, lebo kráľ nemal zobrať nič tomu, komu to patrilo a všetko kráľove zlato sa tiež premenilo na popol a popol chudobných ľudí na zlato. A tak sa ľudia vyrovnali kráľovi a zvolili nového kráľa, lebo čo chytil sa obrátilo na popol a nemohol vládnuť. Toto sa menilo preto, lebo kráľ nechcel učiniť pokánie, ktorého znak je popol a milovať jediného Boha, Alláha. A tak mali nového statočného kráľa, ktorého zákony menili krajinu na prosperujúcu, lebo menil zákony prekliateho kráľa na dobré. Jeho ruky čoho sa dotkli prosperovalo a aj celé kráľovstvo. Ľudia sa mali dobre a žijú dobre až dodnes, činiac pokánie ak nepomreli. Len tí, čo ho nečinia majú zo všetkého popol. Ľudia v tomto kraji už nepamätajú na popolcové kozliatka, ale na pokánie a modlitbu, pokorné srdce, ktoré zmení to, čo treba na prosperujúce a odstráni to, čo je zlé cez popol. A tak je popol symbolom zmeny a možno aj vy by ste mohli veriť v pokánie cez popol a či bolo to takto a či inak dnes nevieme, ale vieme, že popol je symbolom pokánia, ktorý u Boha platí.
Kde bolo tam bolo, v doline medzi kopčekmi býval jeden starček a ten kúpil dve biele kozliatka. Tieto kozliatka boli čarovné a pomáhali ľuďom, ktorí bývali dookola. Pásli sa pomedzi vinohrady, stromy a lúky a vždy sa k starčekovi vrátili. Takto išli raz pásť sa k susedovi obďaleč starčekovho domu a ten človek nevládal strihať vinohrad. Kozliatka ho potešili a keď mal z nich radosť, nemohol prestať strihať vinohrad a ísť si oddýchnuť, aby ich nevyplašil. Kozliatka boli také krásne a milé, že sa ich bál odplašiť a nechával ich vyše seba sa pásť a strihal dole kopcom. Takto kozliatka pomohli jednému človeku a ten im vždy keď mohol hádzal krájané jabĺčka. Kozliatka pomáhali ľuďom plašiť vtáky, ktoré by im zničili úrodu. Tieto kozliatka boli veľmi čarovné a začali dávať starčekovi kozlie mliečko a zlaté dukáty. Vždy keď ich podojil, z každej dostal tri zlaté dukáty. Takto starček mohol platiť dane a žiť, kúpiť sebe aj im jedlo. Keď sa o tom dozvedeli ľudia, povesť kozliatok sa dostala všade a Pán kráľ sám mu ich kázal priniesť. Kozliatka však u neho prestali dávať zlaté dukáty a dávali tri čierne perá, ktoré sa pri dotyku zmenili na popol. Toto urobili preto, lebo kráľ nemal zobrať nič tomu, komu to patrilo a všetko kráľove zlato sa tiež premenilo na popol a popol chudobných ľudí na zlato. A tak sa ľudia vyrovnali kráľovi a zvolili nového kráľa, lebo čo chytil sa obrátilo na popol a nemohol vládnuť. Toto sa menilo preto, lebo kráľ nechcel učiniť pokánie, ktorého znak je popol a milovať jediného Boha, Alláha. A tak mali nového statočného kráľa, ktorého zákony menili krajinu na prosperujúcu, lebo menil zákony prekliateho kráľa na dobré. Jeho ruky čoho sa dotkli prosperovalo a aj celé kráľovstvo. Ľudia sa mali dobre a žijú dobre až dodnes, činiac pokánie ak nepomreli. Len tí, čo ho nečinia majú zo všetkého popol. Ľudia v tomto kraji už nepamätajú na popolcové kozliatka, ale na pokánie a modlitbu, pokorné srdce, ktoré zmení to, čo treba na prosperujúce a odstráni to, čo je zlé cez popol. A tak je popol symbolom zmeny a možno aj vy by ste mohli veriť v pokánie cez popol a či bolo to takto a či inak dnes nevieme, ale vieme, že popol je symbolom pokánia, ktorý u Boha platí.