Šašove zrkadlo
Šašove zrkadlo
Kde bolo, tam bolo, bol jeden opustený šašo a šašovia opustení nebývajú a tento šašo nechcel byť opustený. Preto putoval a putoval, ale krajina, v ktorej býval, bola zakliata. A vidiac túto veľkú krajinu, putoval z mesta do mesta a nikto sa nezasmial. Krajina bola prekliata a ani jediného úsmevu nevykúzlil tento farebný šašo a šašo šašov. Prekliata tak, že ľudia vyhodili všetko farebné, šašov a všetky knihy o šašoch. A ako ľudia vyhádzali šašov, knihy, všetko farebné a krásne, zabudli na to a zabudli na to i generácie a už nepamätali na farby, šašov a knihy a to prekliatie bolo od zlého kráľa a zlých radcov a zlej čarodejnice. A nepamätal nikto, len málokto a len starý človek časy, keď bolo farebne a krásne. A ľudia boli chorí, smutní, nebavilo ich už nič a ani jesť. Smútili a smútili a nič ich nebavilo a ochorievali. Preto sa snažil ísť z nej preč a chcel nejako pomôcť ju odkliať. Nevedel už čo robiť a chcel ísť tam, kde sa zasmejú, aby sám nedopadol ako oni a aby sa nezbláznil. A tak putoval podľa jedného smeru a to na juh, lebo si myslel, že tam bude veselšia krajina. Pri mori kotvili lode a bolo už niečo aj farebnejšie a už sa vyskytovalo niečo pozitívnejšie v tovare na trhu a v obchodoch. Už vedel, že ide dobre. Spýtal sa teda, či ho zoberú loďou preč, lebo ani tu nefungoval ako šašo a oni sa nesmiali, len plakali. A tak ho zobrali na loď a prešiel čas na mori a akonáhle prešli zopár míľ od brehu, prestalo účinkovať prekliatie, námorníci boli veselší. A tak sa doplavil do krajiny opačnej, do krajiny smiechu. A tak u nich býval a ho iní šašovia prijali a mu dali zázračné šašovo zrkadlo, lebo nechceli, aby sa šíril smútok a prekliatie a ho naučili ako s ním narábať, spoznal veľa o šašoch a radosti a čo robiť vedel. A tak sa rozlúčil a ho iná loď vzala späť do krajiny smútku, ktorá bola prekliata a on si zobral šašove zrkadlo a keď pristáli, odklial prístavné mesto a ľudia sa na ulici zastavovali a videli sa v zrkadle ako malí škriatkovia, malé víly a rozprávkové bytosti, ktoré boli malé a zlatúčke a také milé a chutné a aj sa videli ako malé deti, mláďatká zvieratiek, ktoré boli chutné a opakovali pohyby a vždy, keď niekto stál, odniesol si domov so sebou na sebe iný odev, farebný a srandovný, veselí a krajší. Takto odklial šašo so šašovým zrkadlom aj celú krajinu a niektorí ľudia si odniesli aj šašov alebo boli oblečení ako klauni a ich vycvičilo a zmenilo toto zrkadlo. Zrkadlo pomáhalo aj chorým, smutným, zlým a vracalo im náladu, jedlo, veci, silu do života a menilo ľudí ako kto potreboval. Ľudia oslavovali a žartovali a z vďačnosti urobili sochy šašov po celej krajine na pamiatku, aby sa na šašov nikdy nezabudlo. A šašovia napísali knihy o šašoch, urobili sochy šašov, obrazy a začali klaunov uctievať ako niečo dôležité, aby krajina plná chorôb, smútku, zla nikdy už neexistovala. A ľudia ozdraveli, začali jesť, prestali plakať, začali hodovať, začal prekvitať obchod, umenie a remeslá. Boli slávnosti a každý bol zdravý, šťastný a všetko krásne, farebné a ozdobené. Predávali sa šašovia ako figúrky, hračky, knihy, obleky, cukrovinky, medovníčky, aby sa už nikdy nezabudlo na farby, šašov a na úsmev, na smiech. Začalo sa rodiť viac detí a bolo radosť ich mať, lebo jestvovali krásne hračky a všeličo iné.
Kde bolo, tam bolo, bol jeden opustený šašo a šašovia opustení nebývajú a tento šašo nechcel byť opustený. Preto putoval a putoval, ale krajina, v ktorej býval, bola zakliata. A vidiac túto veľkú krajinu, putoval z mesta do mesta a nikto sa nezasmial. Krajina bola prekliata a ani jediného úsmevu nevykúzlil tento farebný šašo a šašo šašov. Prekliata tak, že ľudia vyhodili všetko farebné, šašov a všetky knihy o šašoch. A ako ľudia vyhádzali šašov, knihy, všetko farebné a krásne, zabudli na to a zabudli na to i generácie a už nepamätali na farby, šašov a knihy a to prekliatie bolo od zlého kráľa a zlých radcov a zlej čarodejnice. A nepamätal nikto, len málokto a len starý človek časy, keď bolo farebne a krásne. A ľudia boli chorí, smutní, nebavilo ich už nič a ani jesť. Smútili a smútili a nič ich nebavilo a ochorievali. Preto sa snažil ísť z nej preč a chcel nejako pomôcť ju odkliať. Nevedel už čo robiť a chcel ísť tam, kde sa zasmejú, aby sám nedopadol ako oni a aby sa nezbláznil. A tak putoval podľa jedného smeru a to na juh, lebo si myslel, že tam bude veselšia krajina. Pri mori kotvili lode a bolo už niečo aj farebnejšie a už sa vyskytovalo niečo pozitívnejšie v tovare na trhu a v obchodoch. Už vedel, že ide dobre. Spýtal sa teda, či ho zoberú loďou preč, lebo ani tu nefungoval ako šašo a oni sa nesmiali, len plakali. A tak ho zobrali na loď a prešiel čas na mori a akonáhle prešli zopár míľ od brehu, prestalo účinkovať prekliatie, námorníci boli veselší. A tak sa doplavil do krajiny opačnej, do krajiny smiechu. A tak u nich býval a ho iní šašovia prijali a mu dali zázračné šašovo zrkadlo, lebo nechceli, aby sa šíril smútok a prekliatie a ho naučili ako s ním narábať, spoznal veľa o šašoch a radosti a čo robiť vedel. A tak sa rozlúčil a ho iná loď vzala späť do krajiny smútku, ktorá bola prekliata a on si zobral šašove zrkadlo a keď pristáli, odklial prístavné mesto a ľudia sa na ulici zastavovali a videli sa v zrkadle ako malí škriatkovia, malé víly a rozprávkové bytosti, ktoré boli malé a zlatúčke a také milé a chutné a aj sa videli ako malé deti, mláďatká zvieratiek, ktoré boli chutné a opakovali pohyby a vždy, keď niekto stál, odniesol si domov so sebou na sebe iný odev, farebný a srandovný, veselí a krajší. Takto odklial šašo so šašovým zrkadlom aj celú krajinu a niektorí ľudia si odniesli aj šašov alebo boli oblečení ako klauni a ich vycvičilo a zmenilo toto zrkadlo. Zrkadlo pomáhalo aj chorým, smutným, zlým a vracalo im náladu, jedlo, veci, silu do života a menilo ľudí ako kto potreboval. Ľudia oslavovali a žartovali a z vďačnosti urobili sochy šašov po celej krajine na pamiatku, aby sa na šašov nikdy nezabudlo. A šašovia napísali knihy o šašoch, urobili sochy šašov, obrazy a začali klaunov uctievať ako niečo dôležité, aby krajina plná chorôb, smútku, zla nikdy už neexistovala. A ľudia ozdraveli, začali jesť, prestali plakať, začali hodovať, začal prekvitať obchod, umenie a remeslá. Boli slávnosti a každý bol zdravý, šťastný a všetko krásne, farebné a ozdobené. Predávali sa šašovia ako figúrky, hračky, knihy, obleky, cukrovinky, medovníčky, aby sa už nikdy nezabudlo na farby, šašov a na úsmev, na smiech. Začalo sa rodiť viac detí a bolo radosť ich mať, lebo jestvovali krásne hračky a všeličo iné.